Kúpalisko LIDO

	Prvým verejným kúpaliskom v Bratislave bolo Lido, ktoré založili v roku 1928. Pôvodne prírodné kúpalisko sa rozprestieralo na petržalskom brehu Dunaja, oproti niekdajšiemu nákladnému prístavu. Spočiatku bolo Lido iba upraveným štrkovým brehom Dunaja s niekolkými ukotvenými pontónmi a malým dreveným bazénom, v ktorom cez bočné mreže volne pretekala riečna voda. Časom štrkový breh upravili, postavili ďalší, väčší bazén a pribudli tiež jednoduché plátené kabínky na prezliekanie. Takto vylepšené Lido otvorili v roku 1934. Rok nato vznikol v areáli kúpaliska požiar, ale rýchlo sa podarilo obnoviť na kúpalisku všetko čo k nemu patrilo. Kúpajúci Bratislavčania využívali dva betónové bazény obklopené murovanými tribúnami na ležanie či sedenie, dosky na skákanie aj šmyklavku. Samozremosťou boli sprchy, pohodlné ležadlá aj kabínky so skrinkami. Návštevnfkom Lida bolo k dispozíciitiel volejbalové ihrisko a pingpongové stoly, deti sa zase rady hrali na obrúbenom veľkom pieskovisku. Okolie trávnatého areálu malo udržiavaný parkový vzhľad, ktorého súčasťou boli betónové chodníky. V dreveným pavilónoch ponúkali kúpaliskové dobroty ako napríklad cesnakové rebierka a pečené klobásky, bratislavské rohlíčky, balkánsku zmrzlinu a samozrejme pivo alebo grenadinové striky. Voda v bazénoch bola ľadová, rovnako ako voda v Dunaji, v ktorom sa dalo plávať tiež. Lido bolo iba sezónne letné kúpalisko, za vstup sa muselo platiť, no napriek tomu to bolo mimoriadne obľúbené a navštevované miesto. V roku 1938, počas okupácie Petržalky, bol k Nemecku pričlenený aj pravý breh Dunaja, a tak Bratislava stratila svoje kúpalisko. V roku 1944 bolo Lido poškodené počas bombardovania Američanmi, ale aj dlhé roky po vojne sem mnohí Bratislavčania radi chodili. V horúcich letných dňoch a najmä počas víkendov, tu nezriedka bolo až 10-tisíc ľudí. Do Dunaja sme najčastejšie vstupovali po schodíkoch pri Propeleri alebo po ďalších schodoch kúsok pred Starým mostom. A aká bola voda ? No najmä studená (niekedy až veľmi studená), no a bohužiaľ, aj špinavá. Pamätám sa ako vo Večerniku upozorňovali, že zdravotné normy sú v Dunaji prekračované až 70-násobne ! Vtedy ešte nikde neboli čističky odpadovýchvôd a všetka kanalizačná voda z Viedne a aj z ďalšich tokov, išla rovno do Dunaja. Kúpalisko slúžilo verejnosti až do leta 1969, kedy tu potom narýchlo začali doslova rásť celé hory triedeného štrku ako materiálu pre výrobu betónu potrebného k výstavbe Mosta SNP. V 90-tych rokoch sa objavili plány na rekonštrukciu Lida, ktoré malo byť súčasťou velkého rekreačno-zábavného areálu, ale projekt sa napokon nezrealizoval. Kliknite sem pre prvú fotografiu.

Prvým verejným kúpaliskom v Bratislave bolo Lido, ktoré založili v roku 1928.
Pôvodne prírodné kúpalisko sa rozprestieralo na petržalskom brehu Dunaja,
oproti niekdajšiemu nákladnému prístavu.

Spočiatku bolo Lido iba upraveným štrkovým brehom Dunaja s niekolkými
ukotvenými pontónmi a malým dreveným bazénom, v ktorom cez bočné mreže
volne pretekala riečna voda. Časom štrkový breh upravili, postavili ďalší,
väčší bazén a pribudli tiež jednoduché plátené kabínky na prezliekanie.

Takto vylepšené Lido otvorili v roku 1934. Rok nato vznikol v areáli
kúpaliska požiar, ale rýchlo sa podarilo obnoviť na kúpalisku všetko
čo k nemu patrilo. Kúpajúci Bratislavčania využívali dva betónové bazény
obklopené murovanými tribúnami na ležanie či sedenie, dosky na skákanie
aj šmyklavku. Samozremosťou boli sprchy, pohodlné ležadlá aj kabínky
so skrinkami.

Návštevnfkom Lida bolo k dispozíciitiel volejbalové ihrisko
a pingpongové stoly, deti sa zase rady hrali na obrúbenom veľkom
pieskovisku. Okolie trávnatého areálu malo udržiavaný parkový vzhľad,
ktorého súčasťou boli betónové chodníky. V dreveným pavilónoch ponúkali
kúpaliskové dobroty ako napríklad cesnakové rebierka a pečené klobásky,
bratislavské rohlíčky, balkánsku zmrzlinu a samozrejme pivo alebo
grenadinové striky.

Voda v bazénoch bola ľadová, rovnako ako voda v Dunaji, v ktorom sa dalo
plávať tiež. Lido bolo iba sezónne letné kúpalisko, za vstup sa muselo
platiť, no napriek tomu to bolo mimoriadne obľúbené a navštevované miesto.

V roku 1938, počas okupácie Petržalky, bol k Nemecku pričlenený aj pravý
breh Dunaja, a tak Bratislava stratila svoje kúpalisko. V roku 1944
bolo Lido poškodené počas bombardovania Američanmi, ale aj dlhé roky
po vojne sem mnohí Bratislavčania radi chodili. V horúcich letných dňoch
a najmä počas víkendov, tu nezriedka bolo až 10-tisíc ľudí.

Do Dunaja sme najčastejšie vstupovali po schodíkoch pri Propeleri
alebo po ďalších schodoch kúsok pred Starým mostom. A aká bola voda ?
No najmä studená (niekedy až veľmi studená), no a bohužiaľ, aj špinavá.
Pamätám sa ako vo Večerniku upozorňovali, že zdravotné normy sú
v Dunaji prekračované až 70-násobne ! Vtedy ešte nikde neboli čističky
odpadovýchvôd a všetka kanalizačná voda z Viedne a aj z ďalšich tokov,
išla rovno do Dunaja.

Kúpalisko slúžilo verejnosti až do leta 1969, kedy tu potom narýchlo
začali doslova rásť celé hory triedeného štrku ako materiálu pre výrobu
betónu potrebného k výstavbe Mosta SNP.

V 90-tych rokoch sa objavili plány na rekonštrukciu Lida, ktoré malo
byť súčasťou velkého rekreačno-zábavného areálu, ale projekt sa napokon
nezrealizoval.

Kliknite sem pre prvú fotografiu.