Každý to v Bratislave nepozná, ale tí čo bývajú alebo bývali v časti zvanej Patronka vedia kde je Červený most. Ale málokto vie, že tam je zastávka na železničnej trati. Na starej fotke asi z roku 1900 ktorú som získal sú budovy ktoré tam stoja dodnes. Len ľudia sa už minuli, tá pani vľavo aj ten muž v uniforme ktorý drží dieťa za ruku. Dnes tam nie je ani ten plot medzi kolajnicami. Ja som tam vystúpil z vlaku naposled niekedy v roku 1958.
Na fotke z roku 1950 je vtedajšia továreň na výrobu sklenených ozdôb na vianočný stromček, predtým Kuhmayerová továreň. Boli sme tam ako žiaci na exkurzii. Otáčal sa tam trolejbus čislo 12. Vtedy bol v trolejbuse sprievodca čo predával lístky, na fotke stojí vo dverách. Dvere trolejbusu boli otvorené. Šikovní chlapci vyskakovali z trolejbusu keď len trochu pribrzdil pred zastávkou. Dnes vyzerajú trolejbusy ináč a hore na kopci trčí druhá televízna veža. Prvá bola postavená až v roku 1956.
Na starej fotke som na ceste na bicykli z Bratislavy až pod Spišský hrad. Z tohto prameňa som pil prvýkrát ako 6-ročný. No musel som, otec ma presvedčil ... Odvtedy pijem z tohto prameňa vždy keď som v Pieštanoch. Rozdiel medzi fotkami je 60 rokov, ale voda je stále rovnako teplá a lečivá. Niektorým vadí, že je teplá a iným že smrdí. Mne pripomína moju mladosť a rád ju pijem.
Na starej fotke je dom kde som býval. V okne kuchyne je moja mama. Tento dom patril medzi domy s normálnou výškou. Na Kramároch nebola nemocnica a na Kamzíku netrčal TV vysielač. Dnes sa tento dom stráca v záplave vyšších. Na streche už nie je anténa na príjem kanálu 6 z viedenského Kahlenbergu. Zato sú na fasáde paraboly otočené smerom na juh tj. na Bubnovku.
Keď som v roku 1954 štartoval s kamarátom Jozefom na môj prvý veľký výlet, Jozef urobil túto fotografiu. Vtedy sme išli na bicykloch do Břeclavi a zpäť. Ako 50 ročný som si to vyskúšal znova a na novšom bicykli som dosiahol aj lepší čas. Nová fotografia je o 66 rokov neskôr. Nielen ja som sa zmenil ako aj môj bicykel, ale aj ulica a dom kde sme bývali je iný. Aj mnohé deti našich susedov čo sa v tých časoch hrávali u domu v piesku už tu nie sú.
Stará fotka je niekedy zo zimy 1959/1960. Vtedy som bol ako vojak v Hradci Králové. Prišiel ma navštíviť môj otec, aby prinesol mojej mame fotku ako vyzerá jej syn. Nová fotka je o 54 rokov staršia. Zostali veže na hlavnom námestí, most aj guľatá budova vľavo. Je úžasné zase stáť na mieste kde som stál keď som mal 20 rokov. Stretol som tam znova mojich dobrých kamarátov. Priateľstvo medzi mužmi je pevnejšie a vydrží až do smrti. Iné fotky s kamarátmi tu kliknúť.
Kedysi som chodil na prázdniny k dedkovi, babke a mojim tetám do Brna. Budova je na Pekařskej ulici v centre Brna u nemocnice Sv. Anny. Nemocnica je blízko centra a jazdí tam električka vtedy aj dnes. Postupne sa vytratili dospeláci v poradí, dedko, babka, otec a mama. Ani ten dom už roky nestojí, je tam neurčitá voľná parcela. Ja už nie som ten chlapec v krátkych nohaviciach a moja sestra už nenosí ten klobúčik. Strom v našom strede neprežil búranie domu. Stromy a ľudia umierajú.
Po tejto ulici som chodil každé ráno do školy. To že nemala žiadny hladký povrch akosi nevadilo. Veď nikto v okolí nemal auto. A keď, tak to bolo ruské auto Poběda, ktoré tadial nejako prešlo. Dnes to vyzerá ináč. Deti, ktoré tade chodili sa nejako vytratili. Ulica je pekná, autá su nové a hore nejazdí starý trolejbus. Budova vľavo hore už nie je mliekareň, má nadstavbu ako skoro všetko. A ani hore už nestojí moja spolužiačka Ľuba, nečaká na mňa ani na trojejbus, je hodne ďaleko...
Na tomto mieste mal otočku trolejbus, ktorý chodil na Patronku. Je to križovatka Štefanovičovej a Šancovej, predtým Malinovského. Budova celkom vľavo už roky nestoji. Tá v strede vyzerá dnes trochu ináč. Budova vpravo bola kedysi sídlom firmy DATASYSTEM kde som pracoval. Tí mladíci sú naši spolužiaci z vyššieho ročníka JSŠ na Jelenej ulici. "Sag mir wo die Männer sind, wo sind die geblieben ?" - Tak to spievala Marlene Dietrich a sedí to na tú fotografiu. Nemôžem nikoho najst, kto by dnes ešte poznal tých mužov a tú jednu ženu ...
Na starej fotke je Poštová ulica v jedno nedelné dopoludnie. Žiadná premávka aut, ale len široký chodník a pohľad na Grasalkovičov, neskôr Pionierský a dnes Prezidentský palác. Na novej fotke túto budovu už nevidno. Výhľad kazí vstup do podchodu. Zostali len stromy vľavo. Ľudia z roku 1955 odišli a iní ludia tu dnes nesú svoj osud na trh márnosti...
Na starej fotke je Ulica Prokopa Veľkého na Patronke, pohľad od vysokoškolského internátu. Na mieste kde kedysi (1953) niekto tlačil káru s drevom dnes stojí auto. Kostol mal vežu, ale hádam všetko sa zmenilo. Zostalo elektrické vedenie, ale dnes už nenapája elektrónkové rádio s prenosom z procesu so Slánským, ale ploské televízory s inou brutalitou, samozrejme vo farbe ...
Na starej fotke je môstik smerom na Kačín. V popredí dvaja učitelia z našej školy. Všeličo sa zmenilo, ale zostal sklad vo svahu vľavo. Je aj dnes zamknutý, ale zrejme prázdny. Reštaurácia na Železnej studničke kde boli zábavy a svatby, ktorej budovu je vidieť čiastočne vpravo už roky neexistuje. Ako spieval Waldemar Matuška, to všechno odnes čas ...
Na starej fotke je len v pozadí vidieť Trenčín. Ja a môj kamarát Jozef sme vtedy mali 15 rokov a išli sme na bicykloch až pod Spiššský hrad. Do Trenčína sme išli celý deň, zastavili sme sa v Pieštanoch. V roku 2007 som prišiel s iným kamarátom a iným bicyklom do Trenčína za dopoludnia, ale Pieštany sme obišli cez Vrbové ... Nie je to tá istá cesta, vzdialenost fotiek je asi 14 km. Prísť za dopoludnia do Trenčína odkiaľ je už do Žiliny menej km ako do Blavy je úžasné ...
Na ľavej fotke sme obidvaja vo veku dnes neskutočných 22 rokov. Je to niekde nad osadou Medené Hámre v Malých Karpatoch. Farebná fotografia bola len v začiatkoch. Fotil môj dobrý kamarát Jozef, už tu nie je. Fotka vpravo je po 40-tich rokoch, obidvaja vo veku 62 rokov. Bolo to na nejakej rodinnej oslave. Aj to je už dnes hudba minulosti. Ako sa spieva v pesničke : Nikdy se nevráti pohádka mládi ...
Na ľavej fotke je prvá trafostanica TS-1 v Bratislave na Štrkovci. Mohla byť postavená tak v roku 1963. Taká istá bola aj u môjho paneláku kde bývam od roku 1964. Moja TS-5 bola inovovaná v roku 2017. Je objemove aj viac ako 4-krát menšia. Kdo vie ako dlho nová vydrží. Kolobeh výroba, používanie a zošrotovanie sa stále skracuje. Technika postúpila dopredu ale je otázka či aj ľudia sú lepší a vzdelanejší ...
Na ľavej fotke sú vidieť nákladné vagóny ako súčasť prístavu. Bola tam kolaj a nedalo sa tade ísť. Žiadné turistické autobusy a súkromné autá v roku asi 1952. Tie malé stromy čo stáli na nabreží už vyrástli do výšky budovy Univerzity Komenského ktorú dnes zatieňujú. .Aj uhol pohľadu je iný, lebo nový most je vyšší.
Na ľavej fotke z roku 1956 je kostolík na Medených hámroch. Bol som tam s kamarátom Števom ktorý je na fotke a ďalšími kamarátmi. Prišli sme zdola pešo. V roku 2020 som tam prišiel zhora na bicykli. Kedysi som bol pekný a fyzicky zachovalý a kostolík bol ruina. Dnes po 64 rokoch je to naopak, kostolík je pekný a fyzicky zachovalý a ja ...

Postupne bude pribúdať viac podobných fotografii, prídite sem zase. Braňo